streda 19. marca 2014

Krása


     Krásne môže byť pre nás čokoľvek. Stačí len, aby u nás vyvolávalo dostatočne silné emócie. Pre každého je krásna iná vec, podľa toho aké máme osobnosti. Naša osobnosť sa formuje podľa toho, čo sme od malička brali za “dobré“ a čo za “zlé“, čo bolo pre nás “normálne“ a čo “zvláštne“. Podľa spojitosti medzi javmi sa vytvorila naša osobnosť a taktiež aj náš obraz krásy. Preto môžeme povedať, že je pre každého krásne niečo iné.
     Časom si ľudia vytvorili takzvané “ideály“ krásy. Teraz vidíme vo svete veľa ľudí, vecí i javov, o ktorých spoločnosť tvrdí, že sú ideálmi krásy. To nie je nič zlé. Horšie je, že tieto ideály vnucujú aj iným. Tak deformujú ich predstavu o tom, čo je pre nich krásne. Vznikajú tým u nich komplexy, ktorých sa nedokážu zbaviť. Chcú sa stať niekým, kým sa v skutočnosti nemôžu stať, len pre to, aby si iný mysleli o nich že sú krásny.
     Skutočnosťou je, že pokiaľ ide o krásu, nemôžeme vyhovieť každému. Ako som to už na začiatku spomenula, pre každého je krásne niečo iné. To značí, že každý má aj iné záujmy. Iný pohľad na svet. To by sme mali v každom prípade rešpektovať a pri tom nezabudnúť na to, čo krása znamená pre nás.
     Ľudia sa odjakživa snažili ostatným ukázať, čo je krásne pre nich. To robili rôznymi spôsobmi a nie všetky musia byť spojené s umením. V podstate všetko čo nerobíme reflexívne robíme na základe toho, čo je pre nás krása. No teraz sa pozrime na umenie. Je to predsa tá najznámejšia interpretácia krásy.
     Existujú rôzne druhy umenia, i keď niektoré sú v spoločnosti menej uznávané ako ostatné. Podľa môjho názoru musíme umenie či už vedome, alebo nevedome pochopiť. Veľa krát počujeme ako ľudia hovoria o určitom druhu umenia ako o “nezmyselnom“. Je to preto, lebo nemajú vzťah ku kráse, ktorú dané umelecké dielo zobrazuje, čiže nechápu emóciu, ktorá v tom diele je. Väčšinou tu hovoríme o abstraktnom umení.
     Na záver by som chcela poznamenať, že tieto myšlienky sú moje a nemusíte s nimi súhlasiť. Vďaka za prečítanie ;) 


Váš Žolík

sobota 1. februára 2014

Abortus

     Význam tohto slova je umelé prerušenie tehotenstva. Nie je to žiadna novinka a už určite nie niečo, o čom by väčšina z nás nepočula. Je to také bežné, že sa o tom veľa krát hovorí, ako o niečom správnom. O niečom, čo uľahčí život ženy. Ale prečo to ľudia berú za samozrejmosť?
     Keby niekomu z nás povedali, aby zavraždil človeka, zväčša by sme to odmietli. Bolo by nám jedno, že ho nepoznáme. Jednoducho by sme to nespravili, pretože to berieme za niečo zlé, nemorálne a nesprávne. No niektoré nastávajúce mamičky robia presne túto vec. No čo by sa stalo, keby sme im ukázali ich dieťa, ako z neho vyrastie 8 ročný chlapček, ktorý sa hrá s kamarátmi na záhrade? Boli by aj tak schopné ho zabiť? To dieťa v bruchu svojej matky ŽIJE, MILUJE ju a je na nej ÚPLNE ZÁVISLÉ. Potrebuje jej ochranu a verí v to, že sa mu nemôže nič stať, pokiaľ je pri ňom jeho matka. Tak prečo zrádzať tú dôveru? Pokiaľ niekto NECHCE dieťa, nemôže mu vziať život. To je ako keby sa nám nepáčil sused, tak ho zastrelíme. Ak NAOZAJ nechceme dieťa, dajme ho do detského domova. Ani to nie je najlepšie riešenie, no nemôžeme zobrať život niekomu, kto neurobil nič, prečo by si ho nezaslúžil.
     Smutné je, že ženy ktoré to robia si ani neuvedomujú, že to dieťa v ich bruchu je ČLOVEK. Jasné, ešte nie je také vyspelé, zato CÍTI. Ešte aj pes cíti šťastie, bolesť aj lásku (aj keď s tým posledným niektorý nesúhlasia), tak prečo by malo byť DIEŤA iné? Psa by sme nezabili, ale dieťa áno? Nie je to trochu zvrátená logika?
     Keď sa nad tým zamyslíte, prídete na to, prečo je to zlé. Tak si do dobre premyslite.

Váš Žolík

sobota 25. januára 2014

Vojna?

     Ako prvé chcem povedať, že toto sú MOJE názory a vy s nimi nemusíte súhlasiť. 

     Takže mám jednu naozaj dobrú kamarátku, ktorá sa rozhodla, že v budúcnosti chce byť vojačkou. A naozaj sa to zdá byť úctyhodný cieľ. Veď tým vlastne ochraňuje nielen svoju vlastnú rodinu, ale aj tých, ktorý sa nedokážu ubrániť sami. No je to naozaj to najlepšie riešenie?
     Možno nemám pravdu a možno to vôbec nie je ako to vidím, no podľa môjho názoru je toto rozhodnutie veľkým omylom. Hlavnou náplňou tejto práce je totiž chladnokrvne zabíjať ľudí. Ľudí, ktorí taktiež šli bojovať za SVOJE rodiny a za SVOJICH známych. V podstate sú vojny vedené za získanie mieru, ale len kvôli vojnám nie je mier. Trochu ironické, nie? Prečo by sa mali veci rozhodovať silou? Prečo by sa kvôli ČOMUKOĽVEK malo vraždiť? Keď chceme ZASTAVIŤ  vojny, prečo by sme ich mali podporovať tým, že sa staneme vojakmi? Nebolo by logickejšie ísť inou cestou? 
     NAJVIAC ma dokáže štvať, keď niekto hovorí, že ide bojovať "za svoju vlasť". To nie je vôbec pravda. Ja si myslím, že "naša vlasť" pozostáva z ľudí, ktorí v nej žijú. A tí ľudia nikdy nechceli, aby sa na ich území viedla nejaká vojna. Nechcú prísť o svoj majetok, o svoje rodiny, či dokonca o svoj život. Jediní ľudia, ktorí chcú vojnu sú tí, ktorí našu "vlasť" vedú. Oni z toho nemajú väčšie problémy a preto prehliadajú menšie skutočnosti, ako dopad vojny na ich krajinu a na ľudí, ktorí v nej žijú. 
     Viem, že niektoré veci sa jednoducho NEDAJÚ zmeniť a to tiež znamená, že vojny nikdy neprestanú, jednoducho lebo to niektorí ľudia NECHCÚ. Ale týmto príspevkom možno zmením názor aspoň pár ľudí na to, čo sa okolo nich deje. A to je niekedy viac než dosť. Veď veci sa nezmenia zo dňa na deň. A niekedy stačí presvedčiť iba jediného človeka, na to aby bol svet o trocha lepší.
     Dodatočne chcem ešte povedať, že viem veľmi dobre, ako naívne som znela v tom poslednom odseku, ale prečo nie? Nechajte ma snívať ;)

Váš Žolík

Ahoj

     Takže toto je môj nový blog. Budú tu iba moje myšlienky a názory na isté veci. Možno vás to nebude zaujímať, ale pokiaľ je tam vonku aspoň jeden človek, ktorý si ma vypočuje, budem veľmi rada. Dúfam, že sa vám tento blog bude páčiť.

Váš Žolík. :)